Úvod    Kontakt    Mapa stránky                                                                                                                                       

  MERCI   CHEVAL

                                  Centrum koní a ľudí

 - Vitajte na stránkach nášho jazdeckého areálu - Vitajte na stránkach nášho jazdeckého areálu - Vitajte na stránkach nášho jazdeckého areálu -

 

Inzercia

Novinky

Aktivity

Ponuka služieb

Cenník

Jazdecký klub

Úspechy JK

Jazdecká škola

Naši jazdci

Naše kone

Fotogaléria

Videá

Kniha návštev

História

Návšteva okolia

 

 

 

 

 

História chovu koní na Slovensku


História chovu koní u nás

Slovensko - krajina v Karpatskej kotline, bolo už od pradávna známe chovom teplokrvných koní. Toto územie pred n. l. obývali Markomani, ktorí sa venovali chovu koní. O existencii divokého koňa na území Slovenska máme hmotné dôkazy z náleziska Gánovce, ako aj v travertínovom lome vo Vyšných Ružbachoch. Kostrové pozostatky a odtlačky kopýt divokého koňa pochádzajú z obdobia asi 700 tisíc až 245 tisíc rokov p. n. l. Vychádzajúc z uvedených, ako i z ďalších hmotných dôkazov môžeme povedať, že naši predkovia v Karpatskej kotline kone lovili, domestikovali a chovali.

Výrazný rozvoj chovu koní v Uhorsku a tým aj na Slovensku prebiehal počas tureckej okupácie v r. 1526. Pre históriu Slovenska a chovu koní na jeho území má veľký význam jediný dvorný žrebčín založený na území Slovenska – Kopčany pri Holíči. V tomto žrebčíne sa narodili zakladatelia strokladrubských belušov kmeňa Generale (1787) a Generalissimus (1797). Aj zakladateľky lipicanských rodín Stornella a Famosa sa narodili v Kopčanoch. Na území Slovenska sa chovali len teplokrvné plemená koní (arabský kôň, lipican, anglický plnokrvník a polokrvník, nonius, klusák a huculský kôň).

 


Chov koní po roku 1918

 

Po rozpade monarchie boli žrebčince na území Slovenska zrušené a najlepšie žrebce boli presunuté do Maďarska. Na základe výberu bol v r. 1921 zriadený štátny žrebčín Topoľčianky. V počiatočnom chovateľskom zameraní chovali noniusa, araba, lipicana a hucula. Po rozpade monarchie Slovensko dostalo základné stáda (arab, lipican a hucul). Základný plemenný materiál noniusa bol nákupom realizovaný v Juhoslávii. Pre potreby armády bola v r. 1923 zriadená v Motešiciach odchovňa žriebät, ktorá tvorila základ pre vznik vojenského žrebčína (1927), zameraného na chov anglického plnokrvníka a polokrvníka. Na Slovensku sa v tom období chovalo 230 000 – 250 000 koní.

 

 

Chov koní po roku 1945

 

Chov koní na Slovensku vojenskými udalosťami veľmi utrpel. Z kobýl zapísaných v plemenných knihách zostalo 352 kobýl. Straty žrebcov podľa plemien sa pohybovali od 31 do 47 %. Pre skvalitnenie a rozšírenie chovu koní bol v Novom Tekove zriadený žrebčín so zameraním na chov noniusa a neskôr aj klusáka. Chov koní sa v päťdesiatych rokoch postupne stabilizoval a konsolidoval. Početné stavy koní sa pohybovali približne na úrovni pred r. 1940. V r. 1955 sa na Slovensku chovalo 210 000 koní. Vplyvom kolektivizácie a technizácie bolo vyraďovanie koní v poľnohospodárstve postupné, ale veľmi výrazné a drastické. Výrazné znižovanie stavov koní bolo nezadržateľné. V žiadnom inom štáte Európy likvidácia početných stavov koní nebola tak drastická ako u nás. Ešte v r. 1955 sa na Slovensku chovalo 210 000 koní, v r. 1960 – 153 000 ks, v r. 1970 – 68 000 ks, v r. 1980 – 20 500 ks, v r. 1990 – 15 100 ks a v r. 2000 – 9 000 koní.

 

 

 

 

© 2009 Merci Cheval | Designed by ChovanovaA