Mercicheval

História chovu koní na Slovensku

História chovu koní u nás

Slovensko - krajina v Karpatskej kotline, bolo už od pradávna známe chovom teplokrvných koní. Toto územie pred n. l. obývali Markomani, ktorí sa venovali chovu koní. O existencii divokého koňa na území Slovenska máme hmotné dôkazy z náleziska Gánovce, ako aj v travertínovom lome vo Vyšných Ružbachoch. Kostrové pozostatky a odtlačky kopýt divokého koňa pochádzajú z obdobia asi 700 tisíc až 245 tisíc rokov p. n. l. Vychádzajúc z uvedených, ako i z ďalších hmotných dôkazov môžeme povedať, že naši predkovia v Karpatskej kotline kone lovili, domestikovali a chovali.

Výrazný rozvoj chovu koní v Uhorsku a tým aj na Slovensku prebiehal počas tureckej okupácie v r. 1526. Pre históriu Slovenska a chovu koní na jeho území má veľký význam jediný dvorný žrebčín založený na území Slovenska – Kopčany pri Holíči. V tomto žrebčíne sa narodili zakladatelia strokladrubských belušov kmeňa Generale (1787) a Generalissimus (1797). Aj zakladateľky lipicanských rodín Stornella a Famosa sa narodili v Kopčanoch. Na území Slovenska sa chovali len teplokrvné plemená koní (arabský kôň, lipican, anglický plnokrvník a polokrvník, nonius, klusák a huculský kôň).

Chov koní po roku 1918

Po rozpade monarchie boli žrebčince na území Slovenska zrušené a najlepšie žrebce boli presunuté do Maďarska. Na základe výberu bol v r. 1921 zriadený štátny žrebčín Topoľčianky. V počiatočnom chovateľskom zameraní chovali noniusa, araba, lipicana a hucula. Po rozpade monarchie Slovensko dostalo základné stáda (arab, lipican a hucul). Základný plemenný materiál noniusa bol nákupom realizovaný v Juhoslávii. Pre potreby armády bola v r. 1923 zriadená v Motešiciach odchovňa žriebät, ktorá tvorila základ pre vznik vojenského žrebčína (1927), zameraného na chov anglického plnokrvníka a polokrvníka. Na Slovensku sa v tom období chovalo 230 000 – 250 000 koní.

Chov koní po roku 1945

Chov koní na Slovensku vojenskými udalosťami veľmi utrpel. Z kobýl zapísaných v plemenných knihách zostalo 352 kobýl. Straty žrebcov podľa plemien sa pohybovali od 31 do 47 %. Pre skvalitnenie a rozšírenie chovu koní bol v Novom Tekove zriadený žrebčín so zameraním na chov noniusa a neskôr aj klusáka. Chov koní sa v päťdesiatych rokoch postupne stabilizoval a konsolidoval. Početné stavy koní sa pohybovali približne na úrovni pred r. 1940. V r. 1955 sa na Slovensku chovalo 210 000 koní. Vplyvom kolektivizácie a technizácie bolo vyraďovanie koní v poľnohospodárstve postupné, ale veľmi výrazné a drastické. Výrazné znižovanie stavov koní bolo nezadržateľné. V žiadnom inom štáte Európy likvidácia početných stavov koní nebola tak drastická ako u nás. Ešte v r. 1955 sa na Slovensku chovalo 210 000 koní, v r. 1960 – 153 000 ks, v r. 1970 – 68 000 ks, v r. 1980 – 20 500 ks, v r. 1990 – 15 100 ks a v r. 2000 – 9 000 koní.